Skrz súťaženie k poznaniu

S úťaženie by malo mať oveľa hlbší zmysel ako len získať trofej. Hoci ma veľmi teší, že som v Slovenskom kole Brewers Cupu uspel a postúpil na svetové kolo, rýchlo som si uvedomil, že pocit úspechu a výhry zo mňa šťastnejšieho a lepšieho človeka nespraví... Pochopil som, že omnoho cennejšie sú pre mňa nové skúsenosti a vedomosti, ktoré som nadobudol počas tréningu. Radosť z progresu, trávenie voľného času s kolegami popri príprave, ale aj usporiadanie svojich vlastných myšlienok, cieľov a hodnôt v osobnom či profesijnom živote. Ako teda vyzerala moja príprava a čo všetko som sa za tých pár týždňov naučil?

Costa Ricu kážem, Keňu pijem

Prípravu na súťaž som, pochopiteľne, začal výberom kávy. Pražiarní, ktoré majú v ponuke excelentné kávy bolo mnoho ale ako pražiarovi mi dávalo väčší zmysel vybrať si vlastnú kávu, ktorú si môžem aj sám upražiť. Voľba sa teda zúžila na výber káv z našej pražiarne. Aj keď som v minulom blogu písal o tom, že by sme nemali mať voči káve predsudky, pristihol som sa, že ich stále mám aj ja. Kenya či Costa Rica? V mysli som stále preferoval Keňu hoci som vedel, že táto káva z Kostariky je naozaj výnimočná. A napriek tomu, že som na začiatku prípravy so svojím rozhodnutím vôbec nebol úplne stotožnený, bolo na čase prekonať svoje predsudky a naplno to dokázať sebe i druhým...

Káva spája nie je len slogan, ale realita

Pri prihlasovaní sa na súťaž som si naivne myslel, že celú prípravu zvládnem sám. Skúsenosť som už predsa mal, z chýb som sa snáď poučil a mal som dokonca naplánovaný každý krok prípravy. Pomerne rýchlo som však vytriezvel a uznal, že mám svoje limity. Bez Alexa, ktorý ma mentoroval by som napríklad nedokázal určiť a popísať tak presný chuťový profil, nemal by som správnu techniku prípravy a bez jeho rád pri prezentovaní by moje vystúpenie nebolo tak pútavé a dynamické. Od kolegov a rodiny som mal veľkú psychickú podporu, čo mi dodalo sebavedomie. A v neposlednom rade ma milo zaskočila obrovská prajnosť a podpora všetkých zákazníkov a známych.

Súťaž mi ukázala, že o káve viem stále veľmi málo

Pri práci s kávou občas nadobudnem pocit, že už viem takmer všetko. Neraz sa prirýchlo uspokojím ako som kávu napražil alebo pripravil v kaviarni a moja ochota a motivácia zlepšovať sa klesá. Táto príprava ma opäť vrátila nohami pevne na zem. Hľadanie dokonalej, víťaznej šálky kávy mi pripomenulo, že káva má naozaj veľa premenných a také jednoduché to nie je. Neraz som bol z toho všetkého frustrovaný. Najskôr sa mi nedarilo nájsť správny profil praženia. Neskôr som nedokázal prísť na príčinu, prečo to v jeden deň chutí dobre a ďalší už nie. Opäť sa mi tak otvorili nové obzory, v mnohom som dostal nové odpovede, no na druhej strane to vo mne vyvolalo niekoľkonásobne viac otázok. A keď už som si aj bol absolútne istý kvalitou kávy, prezentáciou i receptom, u poroty som získal menej bodov ako som chcel a očakával.

V konečnom dôsledku to bol síce náročný, ale krásny čas. Túto kávu z Kostariky som si nakoniec zamiloval. Stále som fascinovaný ako rôzne môže chutiť a aká je to jedinečná odroda. Okúsiť ju môžeš aj ty. Na sklade z nej máme ešte posledné kilá, takže klikaj SEM a priprav si víťaznú kávu, ktorá ma tak veľa naučila a vďaka ktorej mám možnosť reprezentovať Slovensko na svetovom kole v Miláne.

Neviem heslo